Na zamyslenie: Pieseň života

1599
Zľúbaj ma bozkami svojich úst, lebo tvoja láska je lepšia ako víno,  vzácna je vôňa tvojich olejov, preto ťa devy milujú. 
 Tiahni ma za sebou, pobehnime! Nech ma kráľ uvedie do svojich komnát; nech jasáme a radujeme sa z teba, nech spomíname tvoju lásku viac než víno; právom ťa devy milujú. 
 Čierna som, ale pôvabná, dcéry jeruzalemské, sťa stany Kédaru, sťa stanové závesy kmeňa Šalma.  Nehľaďte na mňa, že som počerná a že ma opálilo slnko, synovia mojej matky hnevali sa na mňa, urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vlastnú vinicu som nestrážila.   Povedz mi, ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš stádo, kde mu dáš odpočívať cez poludnie? Prečo si mám zahaľovať tvár pri stádach tvojich druhov? 
Ak to sama nevieš, ty najkrajšia zo žien, vyjdi si po stopách oviec, popásaj svoje kozliatka pri pastierskych kolibách!   Prirovnávam ťa, moja milovaná, ku koňom pri vozoch faraónových.   Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami a tvoja šija s korálovými náhrdelníkmi.  Zhotovíme ti zlaté ozdoby, striebrom posiate.   Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard rozváňa.   
Môj milý je mi myrhovou kytičkou, ktorá mi spočíva na ňadrách.  Strapcom kvetov henny je mi môj milý v éngedských viniciach.    Aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna! Tvoje oči – holubice.  Aký si krásny, miláčik môj, a aký spanilý. Aj naše lôžko je samá zeleň.  Cédre sú hradami nášho domu a našimi krokvami cyprusy.  (Veľpieseň, 1. kapitola)
*****************************************************************************************

sun2

Tvoj

obraz

Prichádzaš – po špičkách – často tam,  kde sa rád, v svojich snoch – prehŕňam, a keď čas,  vo dverách, zjaví zas  svoj šedý spleen, zhľadúvam, na cestách, spolu s ním –  ten tvoj vzdych vlahých pier, z letných oblakov, drsný jas,  ticha hlas, očí plam, tú vonnú nevinnosť hier a plachých zázrakov, bozk dlaní, kroky dní – smerom k nám…

 Meníš tvár – keď sa zdá, že už ťa mám,  v zástupe – pohľad tvoj, sa stratí, tak môj dar – jarí pár – tvojim stopám rozdávam,  v prachu ciest, svetlo hviezd – rozsvieti.

 Tisíc rán, tisíc míľ, a len zopár slov, tanec vĺn, snivá pláž, lesná stráň – odhalia mi s úsmevom vždy nový obraz tvoj, a ja preň – mám len svoj – starý rám.

Nežný tieň, každý deň vídavam, z tichých lúk, vetru z rúk – priletí, tak ním sám, detským hrám, drobné svetlo rozsievam, to možno raz – tvoj obraz – zaplatí.

 Tisíc rán, tisíc míľ, a len zopár – slov… 

Leonard Cohen: Tancujme do konca lásky

Roztancuj ma svojou krásou – páli žiarou huslí, Pretancuj cez moju úzkosť – pozbierať sa musím, Leťme naspäť domov ako sťahovavé vtáky, Tancujme na vrchol lásky, Tancujme do konca lásky

Chcem ťa cítiť pomaly – tak ako láska píše, Chcem ťa vidieť celistvú pretajné tvoje skrýše, Chcem ťa zazrieť bez svedkov – úplnosť tvojej krásy, Tancujme na vrchol lásky, Tancujme do konca lásky

Tancujme do našej svadby tancujme stále len, Tancujme nežne a dlho pokým sa zrodí deň, Láska nám dáva rozkoš láska nám robí vrásky, Tancujme na vrchol lásky, Tancujme do konca lásky

Tancujme až k deťom čakajúcim na zrodenie, Tancujme cez závesy – bozkmi sú poničené
Postav pre nás stan či hniezdo hoc‘ cieľ je to ťažký, Tancujme na vrchol lásky

Roztancuj ma svojou krásou – páli žiarou huslí, Pretancuj cez moju úzkosť – pozbierať sa musím
Hlaď ma holou dlaňou hlaď ma rukavicou krásky, Tancujme na vrchol lásky, Tancujme na vrchol lásky,
Tancujme do konca lásky

Roztancuj ma svojou krásou – páli žiarou huslí, Pretancuj cez moju úzkosť – pozbierať sa musím, Leťme naspäť domov ako sťahovavé vtáky, Tancujme do konca lásky…

Viliam Shakespeare: Rómeo a Júlia