(catholicmessenger.org/magnificat.sk) – O. Bill Kneemiller je katolíckym kňazom. Pôsobí vo farnostiach sv. Jozefa v Hills a sv. Márie v Lone Treea a v Nichols, USA. V minulom roku sa definitívne rozlúčil s new age, ktorého chápadlá ho ovinuli na dlhých 40 rokov. K prežitému dnes hovorí:
Koncept new age spájajúci zen, gnosticizmus (skryté vedomosti),východné meditačné techniky a jeho myšlienky sa pomaly ale isto usádzajú v novodobých encyklopédiách a najmä v praktickom živote. Pred svojím návratom späť ku katolicizmu som s ním mal svoje skúsenosti. Nepísal som o nich skôr, pretože dostať sa z toho von mi zabralo nejaký ten čas.
Dostalo sa mi požehnania absolvovať stredoškolské katolícke vzdelanie. Po skončení štúdií som ale stále chcel nejako duchovne rásť. Na univerzite som sa začal točiť okolo jógy , čítať knihy o dobre, pričom mnoho myšlienok sa mi zdalo podobných s Ježišovými. Potom som začal praktikovať východné meditačné techniky, mimozmyslovú meditáciu. Od roku 1970 to znamenalo 18 rokov robenia všetkého v tomto duchu a zameraní. Precestoval som 6 krajín, kde som trávil mesiace, niekedy aj rok a študoval techniky a programy pre pokročilých.
Tiež som si myslel, že sa stretám s tými najbáječnejšími ľuďmi na planéte ako je Deepak Chopra, ktorý je teraz samostatným guru, či Johnny Gray, autorom knihy „Muži sú z Marsu, ženy z Venuše“. V tom čase sa mi zdalo, že je skvelé to, že tieto isté meditačné techniky používali aj trapisti v Massachusetts , spolu s kňazmi, ktorí to schvaľovali, pretože som žil vo vedomí, že sú to proste len techniky, ktoré obohatia duchovný svet každého jedného človeka a že mantra používaná pri týchto meditáciách sú len jednoducho nejaké slovká. Predtým som zachytil, že sú to mená hinduistických bohov, ale nijako to na mňa nezapôsobilo.
Po tomto období som začal chodiť na modlitbu ruženca, najprv zo zvedavosti. Ponoril som sa do modlitby srdca a to kompletne zmenilo môj koncept modlitby na vzťah s Kristom. S novými priateľmi zo spoločenstva som začal chodiť na katolícke konferencie. V tom čase som si uvedomil, že mi je dobre s katolíkmi a new age mi začal znieť cudzo, až čudne.
Trvalo pár rokov a katolícka kultúra vyhrala na plnej čiare, východné techniky som úplne odstavil. Začal som navštevovať uzdravujúce sväté omše. Tam mi jeden kňaz odporučil verejne sa zrieknuť mantry a toto bol veľký krok k pretrhnutiu bývalých väzieb.
Môj príbeh sa dovŕšil v roku 2010, keď som už ako ako vojenský kaplán v Afganistane navštívil uzdravujúcu konferenciu v Chicagu. Koná sa každoročne a sú tam prítomní aj exorcisti. Tu som stretol otca Boba Thorna, diecézneho kňaza z Wisconsinu, ktorý prešiel podobným vývojom ako ja. Čakal som v rade na spoveď a rozmýšľal som nad tým, že budeme mať teda spoločnú tému a predstavoval som si to tak, že sa na našej skúsenosti s new age spoločne zasmejeme štýlom „Hahaha, no neboli to bláznivé roky? “
Ale žiadne hahaha sa nedostavilo. Nastalo len vážno. Po tom, čo som mu zvestoval, že som viedol meditačné tréningy, uvidel som na ňom obavu. Povedal: Bill, ty ešte stále máš tú východnú meditáciu v sebe. Vysvetlil mi, že sa potrebujem zriecť každého hinduistického boha, ktorého som ceremóniou privolal. Uvedomil som si, že má pravdu.
Meditačné ceremónie boli pretkané vyvolávaním brahmu , šivu atď, človek ich menuje.
Išli sme za vedením konferencie a poprosili, či by sa v ten večer mohli za nás modliť. O. Thorn stiahol z internetu meditačnú ceremóniu a boli sme pripravení modliť sa za ten úmysel.
Pomáhali s tým traja kňazi, z toho jeden z Kanady a jeden z Peru, ktorí, ako som pochopil, sú dvaja z najlepších exorcistov na svete. Kňazi mi doporučili zrieknuť sa každého boha a vyhlásiť Ježiša Krista za svojho Spasiteľa . Ja som to hovoril a exorcisti sa modlili na to určenú modlitbu . Uzdravenie bolo darom milosti. Ó, dar duševného uzdravenia. V tú noc som spal ako bábätko. Na konferencii som potom podal svedectvo, spovedal a modlil sa za ostatných ľudí s podobným osudom.
Nasledujúce mesiace som sa cítil ľahší a slobodnejší ako kedykoľvek predtým. Nikdy by som nikomu neodporučil akúkoľvek východnú meditačnú techniku. Ale vidím mnoho ich fanúšikov, aj v našej farnosti.
„Mnoho ľudí je presvedčených že nie je problém ak si „požičiavajú“ múdrosti východu, ale príklad mimozmyslovej meditácie by mal kresťanov varovať pred možnosťami nevedomého vystavenia sa iným náboženstvám (v tomto prípade hinduizmu)“ a to podľa cirkevného dokumentu z roku 2003 s názvom Ježiš Kristus, nositeľ vody života:
kresťanská reflexia o new age.
„Problém nie je v učení ako meditovať, ale objekt alebo obsah cvičenia jasne determinuje či sa viaže k Bohu, zjavenému v Ježišovi Kristovi…alebo jednoducho ku skrytým hlbinám vlastného ja.“, uvádza dokument ďalej.
Naše cirkevné učenie nám pripomína, že v osobe Ježiša Krista máme vierohodného a istého sprievodcu, opravdivého človeka a opravdivého Boha a zdroj všetkého dobra!
