Dnes (28. júna 2012) po 22:15 h odvysiela STV2 Sféry dôverné na tému náboženstvo a vlastenectvo. Otázky k téme zašlite prosím na sfery@stv.sk
http://www.stv.sk/online/archiv/sfery-doverne-1
Manželstvo je verejnou záležitosťou, tvrdí Kuffa
Rozvody dohodou sú pre Kuffu neprípustné. O novele sa bude zrejme hlasovať dnes po 17:00.
BRATISLAVA. Manželstvo nie je výsostne súkromnou a intímnou, ale naopak verejnou záležitosťou, myslí si poslanec za OĽaNO Štefan Kuffa.
„Manželstvo sa uzatvára pred tvárou obce alebo cirkvi,“ povedal v rozprave k návrhu zákona o rodine, ktorú predkladajú poslanci za SaS. Liberáli chcú, aby sa manželia bez nedospelých detí po vzájomnej dohode mohli rozviesť dohodou u notára.
Čítajte viac:http://www.sme.sk/c/6437113/manzelstvo-je-verejnou-zalezitostou-tvrdi-kuffa.html#ixzz1z6Nt5EsC
********************************************************************************
Útok na “Sedembolestnú” je útok na Krista a Cirkev
Pred pár dňami sa skončil tretí štvrťfinálový zápas majstrovstiev Európy vo futbale, v ktorom porazilo Španielsko, až prekvapujúco pasívne hrajúce mužstvo Francúzska. Reprezentanti galského kohúta od 19-tej minúty prvého polčasu, kedy sa Španielsko gólom Xabiho Alonsa ujalo vedenia, vlastne už iba dohrávali zápas a zmätene lietali po ihrisku z jednej strany na druhú, v zúfalej snahe zobrať súperovi aspoň na chvíľu loptu. Z ich strany bola cítiť akási nechuť útočiť a ani náznak nejakej túžby po víťazstve neprišiel ani po trojitom striedaní v poslednej štvrťhodine zápasu, kedy sa obvykle každé mužstvo snaží vyvinúť záverečný tlak na dosiahnutie vyrovnávajúceho gólu. Ani tento tlak, však nakoniec na prekvapenie nespokojných a pískajúcich divákov na tribúnach štadióna v Donecku, vôbec neprišiel. Ja osobne som mal dokonca pocit, že celý zápas väčšina futbalistov Francúzskeho mužstva z akéhosi, pre mňa neznámeho dôvodu, skôr odsabotovala.
Jediným mužom v týme Francúzska, ktorý sa evidentne snažil počas celého zápasu svojou bojovnosťou a túžbou po góle zdvihnúť zo zeme Francúzsku zástavu a prebudiť spoluhráčov k väčšej aktivite, bol útočník Franck Ribéry. Ale futbal je kolektívna hra a tak ani bojovnosť a túžba jedného hráča po víťazstve nemohla odvrátiť črtajúcu sa prehru a všetko nakoniec skončilo bez väčšieho efektu. Zázrak sa nekonal a Francúzi nakoniec prehrali.
Podobnú situáciu, ako francúzska futbalová reprezentácia, dnes zažívajú aj kresťanské cirkvi na Slovensku a Slovenský národ vôbec. Národ zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska. Arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský na rade solidarity statočne odráža jednu fintu “socialistickej strany Smer” (s evidentným komunistickým pozadím) za druhou, v ich snahe zrušiť sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Zúrivá nenávisť neokomunistických štruktúr voči Bohu a všetkému, čo je kresťanské, alebo ešte neskrivené, aj naďalej pokračuje. Potvrdzuje to i fakt, že ich nezastaví ani zmluva so Svätou Stolicou.
Zdá sa to nepochopiteľné, ale tak, ako Ribéry, aj arcibiskup S. Zvolenský zostáva v tomto apologetickom zápase za zachovanie kresťanských koreňov nášho národa a mariánskej tradície nejako osamotený a bez akejkoľvek viditeľnej podpory zo strany biskupov, kňazov, veriacich, ale aj katolíckych médií. Možno je to tak preto, že nechceme ani len pripustiť, že útok na sviatok “Sedembolestnej” je aj útokom na Krista a Cirkev.
Dosvedčuje to ale aj Ježišov výrok pred bránami Damasku na adresu Šavla, ktorý do tohto mesta išiel pochytať Ježišových nasledovníkov a odviesť ich v putách do Jeruzalema: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Ja som odpovedal: „Kto si Pane?“ A on mi povedal: „Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.“ (SK 22,7-9)
Ježiš sa tu jasne stotožňuje s tými, ktorých Šavol prenasleduje. Kto teda útočí na „Sedembolestnú“ alebo kresťanov, útočí na Krista a Cirkev.
Položme si teda znova tú istú otázku, ktorú nám v roku 2006 na Mariánskej hore v Levoči položil kardinál Ján Chryzostom Korec: „Kto sa má vzoprieť, ak nie ľudia, ktorí nestratili rozum, ľudský cit a svedomie, a teda aj my veriaci?“ V tomto boji za zachovanie kresťanských koreňov nášho národa, ktoré nám priniesli sv. Cyril a sv. Metod a na obranu Sedembolestnej Panny Márie, by sa teda mali naši pastieri jednoznačne postaviť na stranu svojho arcibiskupa. Mali by začať bubnovať na poplach a vyzývať veriacich, najmä cez katolícke média, pastierskym listom, alebo aj prostredníctvom kazateľníc k modlitbe a svojím príkladom ukázať všetkým, ako sa treba verejne postaviť na ochranu sviatku Patrónky Slovenska. Zúfalá finta týchto extrémistických zástancov bojového ateizmu presunúť sviatok “Sedembolestnej” na nedeľu je de facto to isté, ako jeho samotné zrušenie.
Tak, ako uviedol kardinál Jozef Tomko v roku 2010 v Šaštíne: “Uctievanie Sedembolestnej Panny Márie na území dnešného Slovenska a mariánska tradícia je popri cyrilo-metodskej tradícii súčasťou našej histórie“. Slovenský národ, tak ako každý iný národ ktorý sa zriekne svojej histórie, stratí vplyv na kreovanie svojej budúcnosti. Budú mu ju jednoducho diktovať iní. Kto to bude, nie je ťažké uhádnuť.
Boh ochraňuj Slovensko
Anton Čulen
Celý článok TU: http://www.azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=utok-na-%93sedembolestnu%94-je-utok-na-krista-a-cirkev&cisloclanku=2012060005
********************************************************************************
LIST OD (NE)ÚČASTNÍČKY PRIDE POCHODU BRATISLAVA 2012
Dobrý deň pán Selecký,
v ostatných dňoch sa všade veľa hovorí o „dúhovom pochode“, ako vo verejných, tak aj v kresťanských médiách. Vo verejných preto, aby čo najviac spropagovali a do povedomia ľudí dostali zavádzajúcu správu, že „homosexualita je normálna“. V kresťanských médiách preto, lebo kresťania a kresťanské médiá majú zodpovednosť pred budúcimi generáciami a pred Bohom.
Duchovný boj o morálne hodnoty, boj medzi dobrom a zlom, medzi nebeskými a pekelnými sférami, práve prebieha.
Diabol je Božia opica, ktorá kopíruje a obracia Božie veci naruby – ukradol Boží symbol dúhy a pod týmto symbolom dúhy organizuje homosexuálne pochody (tzv. Dúhový pride). Z Gn 9 vieme, že dúha je znamenie od Boha, kedy Boh uzavrel zmluvu s ľuďmi, že už nikdy viac nebude potopa, a Zjv 4, 3-4 hovorí, že dúha patrí ako symbol Bohu a k Bohu môžu prísť iba čistí, určite tým nemyslel homosexuálov viď Gn 19 (potrestanie Sodomy za homosexualitu a ich násilnom vnucovaní homosexuality čistým a nevinným anjelom/ľuďom).
Stratégia tretieho sektora, ktorý má za úlohu urobiť homosexualitu populárnou, má jednoduchý scenár. Spôsob je nápadne podobný s Gn 19 – agresívne vnucovanie/vymývanie mozgov prostredníctvom verejných vystúpení, kedy s ľahkosťou a úsmevom títo novodobí proroci a učitelia predostierajú nemorálne a bludné učenie za normálne a morálne. Toto agresívne vnucovanie nemorálneho správania je zamerané hlavne na deti a mladých ľudí – v tomto prípade homosexuáli lepšie poznajú bibliu ako kresťania a snažia sa vychovať si novú generáciu: Prís 22, 6 „Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe“.
Homosexuáli a ich sympatizanti majú vždy presne rovnaké postupy. Prvé 2-4 roky sú do cieľovej krajiny (teraz sme to my, Slovensko) posielaní platení aktivisti zo zahraničia, ktorí majú za úlohu, čo najviac spropagovať projekt „homosexualita“ v danej krajine. Oslovujú hlavne známych ľudí (hercov, politikov a pod.), ktorí sú ochotní propagovať homosexualitu a ktorých tvár a meno dávajú garanciu, že stiahnu za sebou veľa ľudí, ktorí následne začnú koketovať a sympatizovať s homosexualitou.
Zároveň pozývajú zo „západnej Európy“ existujúce skupiny homosexuálov a ich sympatizantov – s prísľubom lacnej dovolenky v postsocialistickej krajine. Mnohí mladí zo „západu“ sa z recesie prídu pozrieť za „ostnatý drôt“. Tak sa stalo v Bratislave v roku 2010,2011 a aj tento rok 2012. Výsledný efekt je, že homosexuálny sprievod (Dúhový pride) číta stovky účastníkov – inak by tam nebol nikto.
V dave homosexuálov a ich sympatizantov bolo počuť hlavne češtinu, angličtinu a maďarčinu. Slovenčinu minimálne. V roku 2011 tu bolo cca 1500 účastníkov, v roku 2012 kleslo počet účastníkov na cca 500. Klesajúca tendencia poukazuje na skutočnosť, že na začiatku, keď rozbiehajú akciu, príde veľké množstvo zahraničných aktivistov (oni tvoria takmer celý dav), oni postupne prestávajú prichádzať, lebo sa očakáva, že štafetu preberie domáce obyvateľstvo (homosexuáli a aktivisti) a do budúcna budú pochody organizovať sami. Zároveň však samotní organizátori prejavujú značný skepticizmus, nakoľko si uvedomujú silné kresťanské korene na Slovensku. Ich oprávnené obavy z kresťanského Slovenska sa začínajú potvrdzovať. Na jednej strane klesá počet zahraničných účastníkov, na druhej strane sa nezvyšuje počet domácich slovenských nasledovníkov. Ba ešte opačne, do sprievodu začínajú prichádzať ľudia vyznávajúci heterosexualitu, morálku a Božie zákony – tento rok 2012 boli po prvýkrát priamo v sprievode 2 (ne)účastníci pochodu, ktorí mlčky, s ružencom v rukách a modlitbou sprevádzali toto stretnutie.
Panna Mária a sv. Jozef intervenovali v epicentre pochodujúcich homosexuálov.
Naša (ne)účasť na dúhovom pride s ružencom v ruke sa „zbehla“ rýchlo a neplánovane. S manželom sme mali túžbu zúčastniť na tichej modlitebnej akcii a brániť tak kresťanské hodnoty na Slovensku. Prišli sme na námestie Slobody, boli tam mladí kresťania, ktorí protestovali proti pochodu homosexuálov a ich nárokoch na zrovnoprávnenie sobášov homo a heterosexuálov. Potešila nás táto skupinka odvážnych, nekonfliktných a nelenivých mladých ľudí, ale na našu ľútosť, nikto z nich sa nemodlil. Zostala nám ešte nádej, že nejakého mierumilovného modliaceho nájdeme vo vnútri za zátarasami – tak sme išli do vnútra, do centra zhromaždenia homosexuálov. Už tu sa začali diať zázraky – každého jedného človeka kontrolovali, prezerali, nás si nikto ani nevšimol, nezastavil, neoslovil, nepozrel mi do veľkej tašky, kde som mohla mať zbrane, manželovi nezobrali veľký metrový dáždnik s ostrým hrotom na konci – boli sme akoby neviditeľní.
Naša nádej, že v dave homosexuálov stretneme niekoho veriaceho sa naplnila. Pred pódiom sme stretli Vás, pán Selecký, a zavtipkovali sme, že pôjdeme priamo v dave pochodujúcich homosexuálov a budeme sa priamo medzi nimi modliť ruženec. Váš postoj, že „prečo nie, veď je to veľmi dobrý nápad, aby na tomto pochode boli aj zástupcovia Boha a Jeho Matky“, spôsobil, že naozaj sme s manželom išli do sprievodu homosexuálov – ešte dnes som v šoku, ako sme sa tam ocitli, lebo pôvodne sme sa chceli modliť iba v skrytosti. Farebný náhrdelník, ktorý som mala na krku, som dala do tašky, aby ma nikto ani len omylom nezaradil k farebnému/dúhovému davu, čoby sympatizantku homosexuality. Zato však sme obaja s manželom mali v rukách iný symbol – ruženec. Bez toho, aby sme sa dohodli, manžel volal za účastníka a ochrancu sv. Jozefa a ja Pannu Máriu. Išli sme z vonkajšej strany davu tak, aby všetci okolostojaci videli naše verejné priznanie sa k ružencu – symbolu Panny Márie. Po celý čas pochodu po Bratislave som mala ruku s ružencom zdvihnutú hore, aby som jasne deklarovala, prečo tam sme. Úsmevy okolostojacich nám tlmočili, že pochopili, že do tohto davu bola „prepašovaná“ Panna Mária.
Redaktorka jednej televízie najskôr opatrne vyzvedala, čo tam robíme, a keď sa jej predpoklad potvrdil, urobila so mnou rozhovor, citujem moje (zostrihané) slová vysielané vo večerných správach: „Ja nepodporujem tento pochod, vyznávam to, čo vyznáva Panna Mária a môj názor je jednoznačný… (do kamery som zdvihla ruženec)“. Titulky podo mnou boli: „(ne)účastníčka pochodu“.
Pán Selecký, už počas pochodu ma napadlo, že Slovensko má dosť veriacich a mariánskych ctiteľov, ktorí by sa ku nám mohli pridať na budúci rok. Otázne je, či máme na Slovensku kresťanské združenie, ktoré sa z kresťanského pohľadu zaoberá homosexualitou a členovia ktorého by boli ochotní zorganizovať modlitebnú akciu. Bolo by dobré, aby na budúci rok, 2-3 mesiace pred pochodom homosexuálov, začalo toto kresťanské združenie organizovať veľkú celoslovenskú akciu, kedy my, veriaci, prídeme na námestie a vstúpime do davu pochodujúcich homosexuálov a budeme sa v epicentre hriechu modliť k Bohu a odprosovať ho za tieto urážky voči Nemu.
Ja verím v silu modlitby, mám veľa skúseností, kedy Boh modlitbu vypočul a zasiahol. I teraz sa nás pár ľudí modlilo, aby bolo počas pride zlé počasie, a bolo! Titulky v novinách zneli: „Dúhový pride nenarušili extrémisti, ale dážď“, dúhový pride sa v sobotu rozpadol.
Pride a procesia Božieho tela v centre Bratislavy.
V sobotu sme boli s ružencami v rukách ako (ne)účastníci pochodu homosexuálov, na druhý deň sme boli ako účastníci procesie Božieho Tela v centre Bratislavy. Obe akcie boli bezprostredne po sebe a tak sa ich pokúsim porovnať.
Sobotná akcia bola celá nasilu, neprirodzená, ťažká, depresívna, padajúca na človeka, gniaviaca, akoby tam chýbal základný zmyslel bytia, žitia, jestvovania. Boli tam zátarasy ako počas vojnového stavu, umelé koridory vytvorené ochrankou, policajnými zložkami a ťažkoodencami. Policajti stáli v každej bráne!!! a veľkopočetné skupiny ťažkoozbrojencov na každej križovatke. Sumárne tam bolo 700 policajtov, ktorí strážili 500 homosexuálov. Po skončení pochodu sa cca 150 homosexuálov vrátilo na námestie a tých následne rozpustil dážď. Normálni ľudia sa nemohli v blízkosti homosexuálov voľne pohybovať, automaticky ich považovali za extrémistov, ktorí idú narušovať pochod nemorálnych účastníkov. Po celý čas tam nepríjemne kričali reproduktory, od začiatku pochodu ohlušovali prítomných bubny, pískanie, hukot – zjednodušene povedané, atmosféra, ktorá človeka dostáva do tranzu, kedy padajú zábrany. Vedomie a slobodná vôľa – hlavné atribúty človeka – sú značne oslabené, vtedy sa s človekom ľahko narába a manipuluje.
Nedeľná akcia – procesia Božieho Tela – plynula akosi prirodzene, pokojne, harmonicky, čisto, povznášajúco a oslobodzujúco. Prítomní boli biskupi, kňazi, rehoľníci/čky, veľký počet kresťanov verejne vyznávajúcich Boha, bolo tam prítomných zopár príjemných mestských policajtov, lebo im to pri verejnej akcii ukladá zákon, ale boli tam skôr do počtu, než v práci.
Život v meste sa vôbec nezastavil, električky veselo premávali, z bezpečnostného hľadiska zastavili a pokojne čakali, pokým prejde Pán a tí, čo ho prišli verejne vyznať. Medzi tým sa otvorili dvere na električkách, ľudia vystupovali a mnohí sa pridávali do procesie. Zneli piesne na oslavu Boha, všade radosť a šťastní ľudia. Atmosféra i celý deň bol akoby zastavený a pokojný. Ľudia po skončení naďalej postávali v hlúčikoch, tváre im „svietili“, tešili sa spolu, debatovali, takmer žiadne autá – bola to nedeľa zázraku.
Ježiš sa prechádzal ulicami nášho hlavného mesta za bežnej premávky, bežného života – ukázal nám, že chce byť súčasťou nášho bežného života, nielen v kostoloch.
Viem si na procesii Božieho Tela predstaviť viac ľudí, rehoľníkov/níc, kňazov, ale Boh žehnaj Bratislavu a Slovensko aj za tých, ktorí sme sa prišli verejne vyznať a uctiť si Božie Telo.
Prajem požehnaný a milostiplný čas.
D.Z. Bratislava
*******************************************************************************
Všetci ľudia všetko vedia. Našli sa aj takí, ktorí sa nezmierili s faktom, že parlament rozhodol o pristúpení Slovenska k trvalému eurovalu (ESM) bez vyjadrenia občanov, ktorí však budú obrovský záväzok pochybného prínosu dlhé roky splácať na úkor slovenského zdravotníctva, školstva, diaľnic … Dnes aktivisti oslovujú otvoreným listom prezidenta I. Gašparoviča s výzvou, aby schválenú Zmluvu nepodpísal a vrátil parlamentu. Ďalšou možnosťou je podnet prezidenta alebo tridsiatky aktívnych poslancov na Ústavný súd pozastaviť účinnosť a preskúmať ústavnosť prijatého neštandardného a obávaného štátneho záväzku.Tajný dokument Bruselu! Spoločné ministerstvo financií aj eurodlhopisy!
Ako pred štvrtkových summitom lídrov EU v Bruseli informuje Financial Times (FT), lídri EÚ plánujú získať pre Brusel podstatne väčšie právomoci v úpravách národných rozpočtov. Má ísť o tie krajiny, ktoré porušujú dlhové a rozpočtové pravidlá. Tým by sa z Bruselu stalo ministerstvo financií, ktoré by bolo nadradené národným ministerstvám financií. Spomínaný dokument, ktorý sa dostal do rúk médiám má byť dielom šéfov EÚ – predsedu Európskej radyHermana van Rompuya, prezidenta Euroskupiny Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej komisieJosé Manuela Barrosa a šéfa Európskej centrálnej banky Mária Draghiho.
Sýrska slobodná armáda – Oddiely smrti zachytené na videozáznamoch
Poprava vykonaná Free Syrian Army odrezaním hláv zaživa
|
Myslím, že je na čase, aby sme si definitívne predstavili ‚bojovníkov za slobodu‘ v Sýrii, kto sú, kto ich podporuje a aké sú ich ciele. Pre lepšie dokreslenie článok obsahuje videá, ktoré sú v mnohých prípadoch drastické.
Free Syrian Army – sadistické a nemilosrdné oddiely smrti
Je tomu už niečo vyše jeden a pol roka, čo médiami prebehli prvé zábery zo Sýrie zachytávajúce tanky vo veľkých mestách ako pália do obytných domov, následne telá mŕtvych civilistov, či sýrskych vojakov ako nešetrne zaobchádzajú so zajatcami. Do povedomia ľudí po celom svete bol implantovaný zvučný názov bojovníkov, ktorí sa vzopreli Assadovmu režimu, odhodlaní bojovať za demokraciu. Západ vytvoril fantáziu – bájny pojem ‚Free Syrian Army‘
Čítajte viac: http://chladek.blog.sme.sk/c/302072/Syrska-slobodna-armada-Oddiely-smrti-zachytene-na-videozaznamoch.html#ixzz1z6PkCKc1
Res Claritatis
Aktuální zpravodajství z katolického světa č. 21/2012
Další tisícovka syrských křesťanů prchá po vyhlášení ultimáta |
|
| Kyrke-Smith, který se 11. června vrátil z Libanonu, řekl agentuře CNA, že zpráva o útěku křesťanů odráží obavy, o nichž slyšel od biskupů, kněží a řeholních komunit, jež se strachují o osud křesťanů v sousední Sýrii. „Stále znovu jsme slýchali poselství, které zní: „Prosíme, nezapomínejte na křesťany na Blízkém východě,“ řekl. Vojenský velitel syrské opozice Abdel Salam Harba dal křesťanům ultimátum, aby do 8. června opustili Qusayr, město ležící poblíž Homsu. Některé mešity ve městě opakovaly tuto zprávu při oznámeních z minaretů, uvedla agentura Fides. [ »»» ]25.06.2012, Catholic News Agency | |
Nigérie: Další útoky na kostelyhttp://res.claritatis.cz/zpravy/afrika/nigerie-dalsi-utoky-na-kostely/5680 |
|
| V neděli 17. června došlo k bombovým atentátům na tři křesťanské kostely. Všechny útoky se odehrály na severu, ve státě Kaduna. Údaje o počtu mrtvých a zraněných nejsou zatím k dispozici. Mladí křesťané protestovali blokádou v ulicích poblíž kostelů.K útokům na kostely dochází opakovaně – minulou neděli při nich bylo zabito a zraněno větší množství lidí. K atentátům se opět hlásí skupina Boko Haram, která chce v zemi zřídit islámský Boží stát.Nigérie je se svými 155 miliony obyvatel nejlidnatějším státem Afriky; z toho přes polovinu tvoří muslimové, křesťanů je 40-48 %. Sever je islámský, jih převážně křesťanský.25.06.2012, kipa | |
