|
Ruže od Kráľovnej, alebo Obraz ako zázrak
Na hlavnom oltári novej baziliky v mexickom Guadalupe je obraz Panny Márie, ktorý nebol namaľovaný ľudskou rukou, ale vznikol zázračne v decembri 1531.
 V r. 1519 prišli španielski dobyvatelia do Mexika pod vedením kapitána Cortésa. Mexiko malo vtedy asi 10 miliónov obyvateľov – Aztékov. Vládol im posledný cisár Cuauhtemoc, známy pod menom Montezuma. Jeho sídlo bolo v tristotisícovej metropole Tenochtitlan (dnešné México). Aztékovia mali lekárov, matematikov, astronónov, architektov, filozofov, umelcov. Písmo mali obrázkové – podobné egyptským hieroglyfom. Koleso nepoznali. Nikdy nevideli kone. Mestá boli stavané okolo pyramídovo formovaných chrámov z kameňa. V chrámoch sa konali náboženské ceremónie rôznych povier. Zbožňovali tu modly rozličných božstiev. Božstvám obetovali ľudské obete vo veľkej miere! Obeťami boli väčšinou otroci a vojnoví zajatci. Spôsob obetovania bol strašný. V čiernom oblečení dlhovlasí kňazi za spevu zaživa vytrhávali obetiam srdce. Iných zaživa stiahli z kože, ďalších jedli zaživa. Obetovanie ľudí sa konalo v každom meste. Bohovi Quetzelcoatlovi – operenému hadovi, obetovali každý rok mnoho tisíc ľudských obetí. Napr. pri zasvätení chrámu božstva Juitzilopochtli (božstvo vojny a slnka) v r. 1487, v meste Tlatilolko, padlo za obeť na jeho oltároch asi 20 000 ľudí.
Po dobytí Mexika Španielmi do krajiny prišli prví misionári pod vedením biskupa Zumárragu. Misionári tu postavili nové kostoly, nemocnice, školy. Medzi prvými Aztékmi, ktorí sa dali pokrstiť, bol aj Juan Diego, pôvodným menom Cuauhtlatohuac.
Chcem vypočuť váš plač
Keď mal Diego 57 rokov, 9. dec. 1531 sa mu na kopci Tepeyac zjavila Panna Mária – dáma očarujúcej krásy. Jej odev svietil ako slnko a lúče, ktoré z Nej vychádzali, presväcovali skaly a okolie. Mladá dáma mu s úsmevom povedala: „Ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba a zeme. Je mojím želaním, aby Mi tu postavili Boží dom, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu chcem preukázať a venovať ľuďom. Ja som vaša milostiplná Matka, Matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí Ma ľúbia, ktorí ku Mne volajú, ktorí majú ku Mne dôveru. Tu chcem vypočuť váš plač a vaše starosti, zmierniť a liečiť vaše utrpenie, vašu núdzu a vaše nešťastie.“
Pri zjavení 12. dec. 1531 Diego Panne Márii povedal, že sa ponáhľa do mesta po kňaza, pretože jeho strýko je veľmi chorý. Panna Mária mu povedala: „Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá zarmútiť, nič nemá tvoju tvár, tvoje srdce zatemniť. Neboj sa tejto nemoci, ani nijakej inej nemoci alebo nejakého trápenia, nejakej bolesti. Či nie som tu, tvoja Matka? Nie si tu ty v mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac, ako to? Nenechaj sa kvôli chorobe tvojho strýka znepokojiť, lebo on na túto chorobu nezomrie. Práve teraz, v tomto okamihu, je vyliečený.“
Dôkaz
 Prvého mexického biskupa po obsadení zeme Španielmi, františkána Juana de Zummáragu, ktorý viedol katolícke misie medzi indiánskymi Aztékmi, navštívil mladý pokrstený domorodec Juan Diego. Biskupovi povedal, že mal viackrát zjavenia Panny Márie. Odovzdal mu odkaz, že Panna Mária si želá, aby na pahorku Tepeyac postavili kaplnku. Biskup si žiadal nejaký dôkaz. Juan odišiel smutný a na druhý deň sa takto vyžaloval Panne Márii: „Presvätá Panna Mária, otec biskup mi nechce veriť a žiada si nejaký znak na potvrdenie zjavenia.“
Panna Mária v podobe krásnej žiarivej devy mu povedala: „Zajtra choď na vŕšok Tepeyac a nazbieraj z kvetov, ktoré tam nájdeš. Zanes ich biskupovi, aby ti uveril.“
Na druhý deň zavčas rána Diego zašiel na vŕšok a našiel medzi skalami, kde takmer nič nerástlo, krásne kvety, ktoré nepoznal, pretože v Mexiku nerástli. Boli to krásne červené kastílske ruže. Diegov údiv bol veľký, lebo bol december a teplota v tú noc klesla pod bod mrazu. Juan natrhal veľkú kyticu ruží a uložil ich do svojej veľkej zástery (domorodci ju nosia vpredu a nazývajú ju tilma). S radosťou sa ponáhľal do biskupského sídla. Keď sa objavil pred biskupom a jeho domácimi (bol tam aj druhý biskup – Don Sebastian Ramirezy Fuenleal, nový guvernér pre Mexiko a tlmočník Juan Gonzáles), rozpustil zásteru a všetkým ukázal krásne červené ruže. Všetci prítomní zhíkli od prekvapenia. Ale údiv a prekvapenie sa zmnohonásobili, keď prítomný biskup so svojimi domácimi zazrel na tilme obraz mladej peknej devy. Deva mala oblečené šaty červenej farby, na nich mala modrozelenkastý plášť posiaty hviezdami. Bol to úžasný obraz Panny Márie.
Všetci hneď Juanovi uverili a padali na kolená pred obrazom. Všetky tieto okolnosti biskupa presvedčili a na určenom mieste dal postaviť kaplnku ku cti Matky Božej. Po nejakom čase kaplnku prestavali na väčší chrám.
Krst miliónov Aztékov
Správa o vzniku obrazu bola napísaná v indiánskej reči /nahualt/ latinským písmom a neskôr, v r. 1649, ju uverejnili v origináli i v španielskom preklade vďaka bakalárovi Luisovi de La Vega.
Udalosť bola taká významná, že o nej písal vo svojej Kronike dobytia Nového Mexika aj historik Bernard Díaz de Castillo.
Dr. Bartolache objavil v análoch z Tlaxcaly text: „Rok 1531: Juanovi Diegovi sa zjavila milovaná Panna Guadalupská v Mexiku na  Tepeyacu. Rok 1548: Zomrel Juan Diego, ktorému sa zjavila milovaná Pani Guadalupská v Mexiku.“
O zjavení píše tiež medzi rokmi 1548 – 1554 Don Valeriano v reči nahualt. Dielo sa volá „Nican Mopohua“. Don Valeriano bol synovec cisára Montezunu. Ukončil štúdium v latinčine a gréčtine. Stal sa profesorom filozofie a dekanom školy. Pôsobil ako sudca a guvernér mesta Mexika. Bol blízkym priateľom Juana Diega.
Tisíce Aztékov prichádzali k obrazu, aby videli „Matku Božiu bieleho muža“. Tisíce si kľakli pred nebeským obrazom.
Veľa Mexičanov a Španielov sa prihlásilo dobrovoľne a zadarmo do práce. Za dva týždne na Tepeyacu postavili malú kaplnku, kam v slávnostnej procesii preniesli obraz. O kaplnku sa staral Juan Diego. Stále viac pútnikov prichádzalo ku kaplnke. Po celom Mexiku boli namaľované tisíce kópií obrazu. Na obrazy napísali v reči nahualt históriu vzniku zázračného obrazu.
Aztékovia sa nechávali hromadne pokrstiť.
Za sedem rokov sa dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Prekážkou krstu doposiaľ bolo mnohoženstvo, ale Indiáni si teraz ochotne vybrali jedinú manželku ako legitímnu. Mnohí kňazi museli v priebehu jedného dňa udeliť sviatosť krstu až šesťtisíckrát. PáterToribio o tomto období píše: „V kláštore pri Quecholaku som ešte s jedným kňazom pokrstil za 5 dní 14 200.“
Kostoly, kláštory, nemocnice a školy v Mexiku vyrastali pod rukami misionárov. V r. 1552 pápež a španielsky kráľ založili Univerzitu mexickú (teraz najväčšia na svete). Onedlho Mexiko posielalo domorodých katolíckych misionárov do zahraničia – na Floridu, do Kalifornie, aj do ďalekého Japonska, kde svätý Filip od Ježiša a jeho sprievod, v r. 1597 zomreli za vieru.
Na mieste, kde Panna Mária povedala Diegovi, aby nazbieral ruže (Tepeyac), vytryskol prameň vody. Voda z tohto prameňa je ešte aj dnes čistá a dostačujúca. Chorí boli vyliečení potom, keď sa z neho napili, alebo sa v ňom vykúpali (ako píše v r. 1582 Angličan Miles Phillips).
Juan Diego zomrel 30. mája 1548. Biskup Zumárraga zomrel tiež v r. 1548, tri dni po smrti Diega.
Vieru v zjavenie Panny Márie v Guadalupe a zázračný obraz prenášali tradíciou milióny Mexičanov až do dnešného dňa.
V zachovanom testamente z 15. nov. 1537 Bartolomeo Lopez de Colima píše: „Chcem, aby v dome našej milej Panej Guadalupskej bolo odslúžených sto omší pre pokoj mojej duše.“
Podivuhodné skutočnosti
Prvých sto rokov bol obraz „Našej milej Panej z Guadalupe“ vystavený bez ochrany proti škodlivým vplyvom počasia a tiež dotykom perí, ružencov, pamätných predmetov.
Podivuhodné bolo, že sa obraz nerozpadol, napriek tomu, že tilma mala životnosť nanajvýš 20 rokov.
Tilma bola z hrubého produktu agávy, ktorý sa získava z vlákien rastliny Maguey. Diegova tilma je skoro priehľadná, nahrubo spracovaná (ako vrecovina).
Prof. Callahan považuje za nemožné, aby si nejaký maliar vybral podklad pre maľbu tilmu z takého hrubého, na maľšovanie nevhodného materiálu.
Celé storočie obraz visel v kaplnke – veľkej ako obývacia izba – bez skla, vo vlhku, priamo v dyme sviečok, ktoré pod ním horeli. Za celú dobu to boli miliardy sviečok. Dym zo sviečok by musel obraz zafarbiť na čierno (ako je to napr. v jaskyni v Lurdoch so skalou). Obraz bol vystavený miliónom dotykov zbožných rúk a bozkom. Množstvo predmetov, o. i. aj mečov, sa dotklo obrazu. (Skala v jaskyni v Lurdoch je od takýchto dotykov obrúsená.)
Napriek všetkému si obraz zachoval svoje farby. Aj keď už bolo na obraz umiestnené sklo, z času na čas ho museli dať dole, aby sa ľudia mohli obrazu dotknúť, alebo ho pobozkať.
V r. 1753 Miguel Cabrera informuje, ako pri jednej príležitosti v priebehu dvoch hodín videl, že ľudia sa rôznymi predmetmi dotkli obrazu päťstokrát.
Zvláštna komisia zložená z mexických maliarov pod predsedníctvom Miguela Cabrera uvádza: „Tento svätý obraz je zhotovený tak jedinečne a tak zázračne, že sme si istí, že každý, kto je len trochu vzdelaný v našom umení, pri pohľade naň hneď musí uznať, že je to nadprirodzený portrét.“
Cabrera: „Nevysvetliteľný spôsob, ktorým sa obrazová strana vyhladila, je ďalším dielom nadprirodzenosti obrazu.
 Neveriaci architekt Ramirez Vasguez sa po skúmaní obrazu stal katolíkom.
Komisia zostavená z maliarov potvrdila, že je ľudsky nemožné niečo také vynikajúce namaľovať na taký hrubý materiál.
V roku 1921 akýsi terorista položil na oltár bombu, ukrytú v kvetinách. Výbuch zničil iný obraz a čiastočne aj oltár, rozbil všetky okná, ale posvätný obraz ostal celkom neporušený.
V roku 1971 technici čistili strieborný rám, do ktorého je obraz vložený. Nešťastne sa im prevrhla fľaša s kyselinou dusičnou a pár kvapiek kvaplo i na obraz, no napriek tomu sa maľba nerozleptala. Ostali iba stopy akoby od vody, ktoré po krátkom čase zmizli. Obraz je vysoký 142 cm. Postava Panny Márie je vysoká 122 cm. Má vlasy rozdelené uprostred. Panna Mária stojí na mesiaci a podopiera ju anjel s krídlami. Okolo nej vychádzajú lúče.
V poslednom čase bol obraz podrobený dôkladnému vedeckému výskumu odborníkov. Stačí uviesť napr. nositeľa Nobelovej ceny za chémiu Richarda Khuna, ktorý skúmal vzorku maľby, alebo členov vedeckej skupiny laboratórií NASA Dr. Callahana a prof. Juda B. Smitha, ktorí skúmali obraz fotograficky i presvietením rôznymi lúčmi.
Výsledky možno podľa článku prof. Torcusta Luce de Tena, člena Kráľovskej španielskej akadémie vied, zhrnúť asi takto: „Podkladom je látka utkaná z vlákien agávy, ktorá vôbec nie je preparovaná. (Je známe, že maliari svoje plátna poťahovali najskôr glejovou vrstvou.)
Udržanie látky a farieb na nej po takej dlhej dobe v dobrom stave je nevysvetliteľné!
Na látke neboli po presvietení zistené žiadne predbežné kresby, ako to robievajú aj slávni maliari. Obraz bol zhotovený priamo a bez opráv. Nedajú sa zistiť žiadne ťahy štetcom! Použitá technika kladenia farieb je v dejinách maliarstva neznáma a nedá sa napodobniť. Ani pôvod farieb sa nedá zistiť.
Na obraze niet farbív rastlinného, živočíšneho nerastného pôvodu. (Celý známy vedecký svet takýto systém farbenia nepozná.) Farby na obraze sú stále živé.“
Hviezdy na plášti Panny Márie napodobujú hviezdne konštelácie, ako ich vidieť za jasných nocí nad Mexikom.
Američan Coley Taylor uvádza: Keď sa obraz pozoruje zblízka, ťažko sa dajú hviezdy na plášti pozorovať, avšak pri pohľade zďaleka – žiaria hviezdy. Pri pozorovaní zblízka odev má zelenomodrú farbu, keď zďaleka, je tmavomodrý. Ružová farba šiat pozorovaná zblízka je bledá, zďaleka sýtoružová. Keď sa na obraz pozeráme zblízka, má normálnu veľkosť. Keď sa od obrazu vzďaľujeme, obraz sa opticky zväčšuje.
Konštatovanie zázraku
 No najpodivnejšie je toto: Známy očný špecialista de Tria Lauoignet preskúmal silným oftalmoskopom oko portrétu a zistil, že sa na ňom objavuje obraz postavy človeka. To bolo popudom preskúmať dúhovku oka pomocou modernejšej techniky, ktorá sa používa pri štúdiu fotografií urobených z umelých družíc. Tento výskum robil Ing. Tonsmann. Pri digitalizácii obrazu jeho fotografiu rozdelil na plôšky jedného milimetra štvorcového a tie potom skúmal pri 2500-násobnom zväčšení. To znamená, že na milimetri štvorcovom mohol sledovať 2500 svetelných bodov.
 V zreničke Panny Márie možno vidieť sediaceho Indiána s dlhými vlasmi. Vedľa neho sedí starší plešatý človek, s bielou bradou, s baskickými črtami, z oka mu padá slza.
V tejto postave mnohí identifikovali španielskeho biskupa.
Vedľa neho vidieť mladšieho muža, o ktorom možno predpokladať, že je to Juan Gonzales, biskupov tlmočník a sekretár. Uprostred vidno človeka v mužnom veku s bradou a fúzmi. Je obrátený smerom k sediacemu biskupovi.
Je to Indián Juan Diego vo chvíli, keď otvára svoju tilmu, v ktorej doniesol biskupovi červené ruže. Vidieť tu i černošku s kučeravým vlasmi, muža a ženu, deti.
Obrázok v oku je zostavený tak, že čím boli postavy bližšie k oku, tým sú väčšie, a čím boli ďalej, tým sú menšie. V obraze oka možno pozorovať okolo 12 osôb.
Matka oboch Amerík
V roku 1545 bol v meste México rozšírený týfus a záplavy. Tridsaťtisíc ľudí sa utopilo. Obraz preniesli na príkaz biskupa z polozatopenej katedrály do biskupského sídla. Záplavy ustali až po dlhom čase modlitieb. Vláda poslala správy o tejto udalosti – opísanej ako zázrak – do Ríma a do Madridu. V  roku 1736 zúrila v celom Mexiku strašná epidémia, ktorej padlo za obeť asi 700 tisíc ľudí. Keď 27. apríla 1737 „našu milú Paniu“ vyhlásili za patrónku Mexika, epidémia prestala. (Do Mexika vtedy patrila Kuba, Texas, Kalifornia, Arizona, Utah, Nevada, Florida.)
Počas víťaznej bitky proti Turkom v r. 1571 pri Lepante mal admirál Andrea Doria v kabíne zavesenú kópiu obrazu Guadalupskej Panny Márie.
Vtedy sa verilo, že obraz a modlitba ruženca zohrali pri víťazstve kresťanov rozhodujúcu úlohu.
V roku 1560 si kópiu obrazu zobral pápež Pius IV. do svojich súkromných priestorov a rozdával medaily „našej milej Pani Guadalupskej„. V roku 1709 obraz preniesli do novovystavanej baziliky. Mier po vojne medzi spojenými štátmi a Mexikom vo februári 1848 podpísali v guadaluspkej svätyni.
 Dňa 2. októbra 1895 sa konala korunovácia Panny Márie Guadalupskej. Zúčastnilo sa jej štyridsať biskupov, stovky kňazov a nespočetné množstvo veriacich. V r. 1910 pápež Pius X. vyhlásil Guadalupskú Pannu Máriu za patrónku celej Latinskej Ameriky.
Na celom svete boli zasväcované kostoly Guadalupskej Panne Márii – v Ríme dva, v Madride atď. Všade vznikali pútnické miesta s oltármi a sochami k úcte Panny Márie Guadalupskej: v Londýne, Štokholme, Addis Abebe, Nagasaki, vo Viedni. Oltár Panny Márie Guadalupskej postavili v Avete, v Lurdoch.
V r. 1933 pápež Pius XI. korunoval kópiu obrazu. Pápež Pius XII. v rozhlasovom posolstve do Mexika nazval Máriu cisárovnou celej Ameriky, pápež Ján XXIII. zasa Matkou obidvoch Amerík.
Pápež Pavol VI. r. 1966 venoval milostivému obrazu zlatú ružu. Toto privilégium bolo neskôr pridelené len Lurdom a Fatime.
Dvadsaťpäť pápežov vydalo dekrét o Guadalupskom svätom obraze.
;
Ja, tvoja Matka, som tu!
Dnes je Guadalupe najväčšie mariánske pútnické miesto na svete. Ročne ho navštívi okolo 20 miliónov pútnikov (v Lurdoch je to 5 miliónov). Mária vedie pútnikov k svojmu Božskému Synovi. Mnohí z pútnikov sa tam vyspovedajú. Pre veľký nával pútnikov kňazi spovedajú aj na otvorenej ulici.
Dňa 27. januára 1979 Ján Pavol II. navštívil svätyňu, kde si uctil obraz. (Napriek tomu, že 96 perc. Mexičanov je rímskokatolíckeho vyznania, mexická ústava zakazuje kňazom voliť a chodiť na ulici v sutane. Pápež preto musel pri svojej návšteve Mexika zaplatiť pokutu.)
Na spomienku tejto návštevy, pápež Ján Pavol II. napísal modlitbu k našej milej Pani Guadalupskej (časť): „Požehnaná Panna Mária, Matka peknej lásky, ochraňuj naše rodiny, aby stále jedno boli a požehnaj výchovu našich detí. Ty, naša nádej, pozri so zmilovaním na  nás. Uč nás stále ísť k Ježišovi. Pomôž nám znovu vstať, keď padneme, aby sme sa k Nemu znovu vrátili, s tým, že svoje chyby a hriechy priznáme vo sviatosti pokánia, ktorá dáva duši pokoj. Prosíme Ťa, daj nám veľkú lásku ku všetkým sviatostiam, ktoré sú znamením a ktoré na Zemi zanechal Tvoj Syn. Tak budeme my, Najsvätejšia Matka, s pokojom Božím vo svedomí, so srdcom oslobodeným od zloby a nenávisti, môcť priniesť pravú radosť a pravý pokoj, ktorý prijímame od Tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý vládne s Bohom Otcom a Duchom Svätým, naveky vekov. Amen.“
Svätý Otec hovorí: „V Guadalupe sa uctieva obraz Panny Márie, nenamaľovaný ľudskou rukou. Pútnici si pred týmto naozaj zázračným obrazom pripomínajú slová, ktoré Mária povedala Juanovi Diegovi: „Ja, tvoja Matka, som tu. Ty si pod mojou ochranou. Ja som tvoja záchrana. Ty si v mojom srdci.“ A Svätý Otec pripomína, že „tieto slová Panna Mária aj dnes opakuje každému z nás. A že sú pravdivé, vidno z toho, že jej zjavenie na vrchu Tepeyac prispelo k mimoriadne rýchlemu a mohutnému rozšíreniu Evanjelia v Strednej a Južnej Amerike až po Filipínske ostrovy. Panna Mária totiž napomáha evanjelizácii, keď pozýva každého človeka, aby vstúpil do dôverného spoločenstva s Ježišom a tak sa dostal k Bohu.“
Tieto slová Svätého Otca sú zárukou, že naša úcta k Panne Márii Guadalupskej je cirkevne schválená.
 Stará bazilika na močaristom základe začala klesať. Dňa 12. októbra 1976 dohotovili novú baziliku s nákladom 70 mil. dolárov. V nej sa nachádza 10 tisíc miest na sedenie. Zaujímavé je, že keď dokončili novú baziliku, stará prestala klesať.
Laboratórnym skúmaním očného pozadia Máriinho pravého oka sa ukázalo, že sa správa presne ako oko živého človeka (v ľudskom oku sa vytvárajú tri obrazy, tzv. Purking-Samsonov zákon). Tieto tri obrazy možno pozorovať aj v Máriinom oku: vľavo od predného obrazu zrkadliaceho sa v moku prednej očnej komory možno pozorovať druhý obraz v sklovci, ktorý zodpovedá prvému a je s ním rovnobežný. Pod svetlom oftalmoskopu sa rozžiari tretí reflex, ktorý je obrátený a tvorí sa v očnej šošovke.
Dr. Lavoignet zistil, že keď svetlo oftalmoskopu dopadne na zreničku oka Panny Márie, zornička sa v difúznom svetle rozsvieti a vzbudí dojem dutého reliéfu. Takýto reflex nemožno docieliť na rovnej ploche a zvlášť nie na nepriehľadnej ploche.
Dr. Javier Torroella Bueno zistil, že obrysy bradatého muža sa reflektujú nielen na nosovej strane pravého oka, ale tiež na spánkovej strane ľavého oka. Roztiahnutie reflektovaných obrazov je presne podľa zákonov zakrivenia rohovky.
Dr. Wahilig: Rohovka pôsobí ako konvexné (vyduté) zrkadlo s rádiusom 7,5 mm.
Doteraz sa nikdy nepodarilo vytvoriť presnú reprodukciu obrazu ani štetcom, ani kamerou. Kópie nemôžu zopakovať tajomnú hru farieb.
Prof. Callahan: Je podozrivé, keď jeden vedec hovorí také niečo. Ja za seba musím povedať, že originálny obraz je zázrak.
Podľa úsudku odborníkov táto miniatúrna maľba v zreničke je celkom nevysvetliteľná, pretože namaľovať takú miniatúru je ľudsky nemožné. Je to jednoducho laboratórne, experimentálne, vedecky zistený a dokázaný zázrak Panny Márie.
|
