Prebraté z http://www.knazi.sk/svati/maria.php?svid=6
Výraz „Bohorodička“ sa síce vo Sv. písme nenachádza, no na viacerých miestach sa píše o Panne Márii ako o tej, ktorá porodila Božieho Syna. Pomenovanie Bohorodička nachádzame v 3. storočí v spisoch sv. Otcov ako u sv. Gregora Nazianzského, sv. Gregora Nyssenského, sv. Cyrila Alexandrijského, sv. Ignáca Antiochijského a ďalších. Ako dogmu, čiže ako článok viery bolo toto tajomstvo vyhlásené na cirkevnom sneme (koncile) v Efeze v roku 431 a neskôr aj v Carihrade v roku 555. Konciloví otcovia v Efeze prijali uznesenie, že Panna Mária je Bohorodičkou (grécky Theotókos) a že v Kristovi sú zjednotené dve prirodzenosti – božská i ľudská. Súčasne odsúdili blud carihradského patriarchu Nestória, ktorý hlásal, že Panna Mária bola matkou Krista ako človeka, nie Boha.
V lone Panny Márie sa vyvinulo Ježišovo ľudské telo podľa biologických zákonov. Bolo počaté z Ducha Svätého. No vieme, že Boží Syn žil už od večnosti ako druhá Božská osoba. Tento Boží Syn si zobral ľudské telo z Márie Panny a stal sa aj človekom. Panna Márie je Bohorodička a Ježiš Kristus je Bohočlovek. Panna Mária mu poskytla teda ľudské telo. V kristologickom výklade žalmov sa stretávame s Pannou Máriou, poeticky opísanou ako Sväté mesto (Sion), ktoré má vznešeného Obyvateľa (napr. Ž 48, 87, 132 a iné). Pán Ježiš naozaj u nej deväť mesiacov pred narodením býval, aby mohol prísť na svet ako človek.
Aj Druhý vatikánsky koncil venoval Bohorodičke Panne Márii veľkú pozornosť. Celá VIII. kapitola hlavnej vieroučnej konštitúcie sa hovorí práve o nej. Koncil potvrdil doterajšie učenie a povzbudzuje všetkých, aby mali čím väčšiu úctu k tej, ktorá priviedla na svet samého Boha. Boh prišiel na svet skrze ňu a my sa tiež cez ňu najľahšie dostaneme k Bohu. Nazývame ju Kráľovnou vesmíru, Kráľovnou anjelov a má ešte mnoho iných prívlastkov. Z toho vidno, že aj sám Boh ju zahŕňa osobitnou priazňou a jej príhovor je naozaj mocnou modlitbou, ktorá dokáže vyprosiť veľké milosti. Nenadarmo sa konajú mnohé známe mariánske pobožnosti, ako ruženec, litánie, večeradlo a podobne. Toto všetko je praktickým vyjadrením starej latinskej vety „Per Mariam ad Iesum“ (cez Máriu k Ježišovi).
