Milí priatelia, máme výročie prvého Fatimského zjavenia Panny Márie, a to 13. mája 1917. V tomto zjavení Panna Mária oznámila priebeh udalostí celého minulého storočia od roku 1917, vrátane poslednej doby, ktorú prežívame. Je tiež čas, aby sme sa zamysleli nad celou misiou Panny Márie, nad Jej oznámením o víťazstve Jej Nepoškvrneného Srdca a nad tým, ako každý z nás Jej môže pomôcť pri záchrane duší. Všetko to, o čom tu píšeme a čo všetci prežívame, s tým súvisí. Je to memento, ktoré možno nebude dlho trvať, ale ešte stále dáva každému z nás – ako Máriinmu zverenému dieťaťu – šancu zapojiť sa do misie spásy sveta…
Anton Selecký
Dňa 13. mája 1917 pásli 10-ročná Lucia Santosová, 9-ročný František Marto a jeho 7-ročná sestra Hyacinta svoje stáda neďaleko obce Fatima (Portugalsko). Vtom od úžasu takmer onemeli. Len niekoľko krokov od nich žiarilo nad dubom prenikavé, nad slnko jasnejšie svetlo. Vyžarovala ho krásna Pani. Milým, láskyplným posunkom deti upokojila:
„Nebojte sa, neurobím vám nič zlého.“
Deti s úžasom stáli a pozerali na Paniu. Zdalo sa im, že má asi 16 rokov. Mala tmavé oči. Jej snehobiele šaty boli pri krku spojené zlatou šnúrkou. Plášť jej siahal až k chodidlám. Bol olemovaný zlatom. Zo zopätých rúk visel ruženec z bielych perál so strieborným krížom.
Lucia sa jej spýtala:
„Odkiaľ ste?“
„Prichádzam z neba!“
„A čo si od nás želáte?“
„Prišla som vás poprosiť, aby ste ešte päťkrát po sebe v túto istú hodinu prišli na toto miesto, trinásteho každého mesiaca.“
Vizionári z Fatimy zľava Hyacinta, František, Lucia
Zjavenie rozopälo ruky a nechalo nad deťmi zažiariť tajomné svetlo. Bolo také jasné a zároveň silné, že im preniklo až do hlbín srdca, až do najvnútornejších častí duše, ako to opísala Lucia. Vznešená Pani sa vzdialila bez toho, aby pohybovala nohami.
Ešte pred zjavením Panny Márie sa v roku 1916 deťom trikrát zjavil anjel strážca Portugalska.
Pri druhom zjavení, 13. júna 1917, Panna Mária okrem iného Lucii povedala:
„Pán Ježiš si želá, aby ľudia prostredníctvom teba poznali Mňa a naučili sa Ma milovať. On chce vo svete rozšíriť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“
Pred pravou rukou Panny Márie sa ukázalo Srdce, zo všetkých strán obklopené pichajúcim tŕním (Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, doráňané hriechmi sveta.)
Pri treťom zjavení – 13. júla 1917, deti videli, ako Panna Mária rozostrela ruky. Zdalo sa, že žiarivé lúče, vychádzajúce z jej rúk, prenikli hlboko do zeme. Deti videli niečo ako veľké ohnivé more, v ňom ponorené čierne spálené bytosti, zlých duchov a duše v ľudských podobách, ktoré vyzerali ako priesvitné žeravé uhlie. Tie boli plameňmi vyhadzované do výšky a zo všetkých strán padali zasa dolu ako plamienky pri veľkom požiari, akoby bez váhy a zároveň možnosti vznášať sa. Pritom zo seba vydávali výkriky zúfalstva a bolesti. Zlí duchovia mali hrozné, odporné postavy, podobné neznámym zverom. (Keď Lucia po päťdesiatich rokoch rozprávala túto víziu biskupovi Hnilicovi, ešte stále mala pritom strach.)
Panna Mária povedala:
„Videli ste peklo, do ktorého sa dostávajú úbohé duše. Aby sa duše zachránili, Boh chce vo svete zaviesť pobožnosť k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak sa urobí to, čo vám kážem, budú mnohé duše zachránené a svet sa dočká mieru. Vojna sa blíži ku koncu, ale ak neprestanú urážať Pána, neuplynie dlhý čas a začne sa nová vojna, ešte strašnejšia ako táto. To sa stane za pontifikátu pápeža Pia XI. Ak raz v noci uvidíte neznáme svetlo, vedzte, že je to znamenie Božie a že potrestanie sveta za mnohé zločiny sa blíži. Vojna, hlad, prenasledovanie Cirkvi a Svätého Otca. Aby sa tomu zabránilo, chcem vás poprosiť, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a aby bolo zavedené zmierujúce sväté prijímanie v prvú sobotu v mesiaci. Ak budú moje prosby splnené, Rusko sa obráti a nastane mier. Ak nie, Rusko svoje omyly rozšíri a tie vyvolajú nové vojny… Napokon však moje Nepoškvrnené Srdce bude triumfovať. (Posolstvá v tento deň boli oznámené ako tajomstvo.)
Dňa 13. septembra 1917 obrovský zástup ľudí zreteľne videl svetelnú guľu, pomaly sa vznášajúcu k východu, kým nezmizla smerom k slnku. Výrazné zníženie intenzity slnečného jasu umožnilo vidieť mesiac a hviezdy. Priestor nad zemou nadobudol žltkasté sfarbenie. Jasne viditeľný biely obláčik obklopil dub i deti. Z neba sa znášali biele vločky, podobné lupienkom kvetov, ktoré niekoľko metrov nad zemou mizli. Tento jav potvrdili hodnoverné osoby napr. leirský biskup.
Vtedy Panna Mária potvrdila deťom svoj prísľub, že 13. októbra urobí zázrak. Svoj sľub splnila a v ten deň videli ľudia slnečný zázrak.
Stretnutie sestry Lucie s pápežom Jánom Pavlom II.
vo Fatime v roku 1991
Hyacinta a František zomreli v mladom veku. Lucia vstúpila v r. 1926 v Španielsku do kláštora.
V roku 1922 vyšetrovanie fatimských udalostí bolo zverené sedemčlennej komisii.
Dňa 10. decembra 1925 sa Lucii zjavila presvätá Panna a povedala jej:
„Povedz všetkým, ktorí sa počas piatich mesiacov na prvú sobotu vyspovedajú, pristúpia k svätému prijímaniu, pomodlia sa tretiu časť ruženca a strávia so Mnou 15 minút v rozjímaní o pätnástich tajomstvách ruženca, s úmyslom odčiniť urážky voči Mne, že im sľubujem, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami, potrebnými na spásu ich duše.“
Dňa 25. januára 1938 o 18,30 h.: Tisícky Britov vybehlo do ulíc svojich miest, plní úžasu a strachu. Londýnčania si mysleli, že horí polovica mesta. V Škótsku roľníkov na nížinách prepadla posvätná hrôza z toho, čo videli. Zľakli sa, že ide o akési zlovestné znamenie. V Portugalsku „hrôza vyhnala dedinčanov z ich domovov, pretože sa zľakli, že nastáva koniec sveta“ (depeša AP). Vo Švajčiarsku sa v dôsledku početných falošných poplachov vyprázdnili požiarne zbrojnice. Vo Francúzsku sa tisíce ľudí telefónom pýtali, či nastal požiar, vojna alebo koniec sveta. Na Bermudách sa obyvatelia vyhrnuli zo svojich domovov, aby mohli pozorovať akoby horiace more. V Rakúsku bolo úkaz vidieť ako „žiaru, obklopujúcu zasnežené hory“. Všetky transatlantické rádiové spojenia sa prerušili a boli obnovené až pol hodiny pred polnocou. Komunikačné spoje sa prerušili aj v Kanade.
Po dôkladnom preštudovaní sa vedci zhodli na tom, že tento úkaz svetelnej žiary na oblohe nezapadá do definície polárnej žiary. Tej musí predchádzať značná aktivita slnečných škvŕn. A zatiaľ čo polárna žiara dosahuje priemernú výšku 186 míľ, niektoré z lúčov tohto javu dosahovali fantastickú výšku – 434 míľ. Dr. Carl Stoermer z Inštitútu teoretickej astrofyziky v nórskom Osle vydal vo vedeckom časopise článok o tom, že úkaz z 25. januára má nevysvetliteľný pôvod a záhadnú povahu. Píše, že počas trvania tohto javu sa ozýval zvláštny hluk, podobný zvuku horiacej trávy a krovia.
Len jedna osoba vedela, čo to „neznáme svetlo“ na oblohe je. Bola to sestra Lucia. Neznáme svetlo predpovedalo príchod druhej svetovej vojny.
V roku 1927 dalo nebo Lucii súhlas zverejniť časť z troch tajomstiev (tajomstvá boli oznámené 13. júla 1917). Lucia tajomstvá napísala svojmu duchovnému vodcovi. Dňa 13. apríla 1939 leirský biskup zverejnil časť tajomstiev. V roku 1941 Lucia zjavené tajomstvo napísala vtedajšiemu biskupovi diecézy Leiria. Biskup uverejnil prvé dve časti tajomstva v r. 1942. Text tretej časti uchoval v zapečatenej obálke. Jeho nástupca poslal v r. 1957 obálku do Ríma. Pápeži – počnúc Jánom XXIII. – tajomstvá čítali, ale nezverejnili ich.
V knihe „Tvoje dni sú spočítané“ (vydalo Slovo, imprimatur Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup košický) sa píše o treťom fatimskom tajomstve toto: Podľa spoľahlivých prameňov, Svätý Otec Ján Pavol II. pri svojej návšteve vo Fulde v Nemecku v roku 1980 na otázky týkajúce sa tretieho tajomstva medzi iným povedal:
„Malo by každému kresťanovi stačiť, keď vie nasledujúce: ak tam možno čítať, že ľudia z jednej minúty na druhú budú povolaní, a to milióny, tak už by sme sa nemali domáhať zverejnenia tretieho tajomstva. Mnohí sú iba zvedaví, túžia po senzáciách, ale zabúdajú, že vedieť znamená i niesť zodpovednosť… Modlite sa, modlite sa a nespytujte sa ďalej, ale dôverujte Matke Božej.“
Na ďalšie otázky, týkajúce sa budúcnosti Cirkvi, Svätý Otec odpovedal:
„Musíme byť pripravení na veľké skúšky, ktoré budú od nás požadovať i nasadenie života a úplnú odovzdanosť Kristovi. Túto budúcnosť odvrátiť nemôžeme, iba zmierniť. V krvi sa rodí obnova Cirkvi.“
Páter Fuentes, postulátor pri svätorečení Hyacinty a Františka, v r. 1961 uverejnil v „Messagero del Cuore di Maria“ (č. 8/9) túto správu: Svätý Otec mi dovolil navštíviť sestru Luciu, ktorá žije ako karmelitánka v Coimbre v Portugalsku. Hneď pri prijatí mi povedala: „Páter, Madona je veľmi nespokojná, jej výzvu z roku 1917 ľudia nevzali vážne. Boh potrestá svet… Myslite na tie duše, ktoré sa rútia do pekla, a to len preto, že sa ľudia nemodlia a nerobia pokánie…
Páter, povedzte všetkým, čo mi Madona oznámila. Povedala, že mnohé národy zmiznú z povrchu zemského. Je najvyšší čas, aby každý vo svojej zodpovednosti konal sväté skutky a svoj život zariadil podľa priania Najsvätejšej Panny… Madona mi výslovne povedala: „Blížime sa k posledným dňom našej doby.“ Tieto slová mi opakovala tri razy… (Madona) uviedla, že posledný záchranný prostriedok daný svetu je ruženec a úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Povedala, že ak ľudia týmito prostriedkami pohrdnú, ponúkne nám s bázňou a starosťou poslednú možnosť záchrany – seba samu, svoje početné zjavenia, svoje slzy, svoje posolstvá vizionárom vo všetkých častiach sveta. A ešte raz mi povedala, že ak to nebudeme chcieť počuť a budeme pokračovať v urážaní Boha, odpustené nám už nebude.“ Toľko z uvedenej knihy „Tvoje dni sú spočítané“.
Svätiaci biskup Trnavsko-bratislavskej arcidiecézy Mons. Dominik Tóth sa v rozhlasovej kázni v r. 1995 vyjadril takto: Svätý Otec, keď bol vo Fatime, povedal: „V tomto treťom posolstve je to, čo povedal Kristus: Čas sa naplnil, kráľovstvo Božie sa priblížilo, kajajte sa, verte Evanjeliu.“
Hyacinta mala jedno videnie, v ktorom videla veľké námestie, mnoho tisíc ľudí na tomto námestí a jednu bielu postavu, celú zašpinenú od krvi. Pápež Ján Pavol II. bol postrelený presne o 64 rokov od prvého zjavenia Panny Márie vo Fatime, 13. mája 1981. Vtedy si povedal: Áno – toto videnie sa môže vzťahovať na tento atentát.
V r. 1929 Panna Mária žiadala Luciu, aby Svätý Otec spoločne s biskupmi sveta zasvätil Rusko jej Nepoškvrnenému Srdcu. V r. 1940 Lucia túto požiadavku písomne predložila pápežovi Piovi XII. Pápež Pius XII. zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Podobné zasvätenie vykonali aj ďalší pápeži. Tiež biskup P. Hnilica v Moskve. Pápež Pavol VI. vykonal pri príležitosti päťdesiateho výročia zjavenia v roku 1967 púť do Fatimy a pozval na ňu aj sestru Luciu. Zobral ju za ruku a ukázal ju dvom miliónom zhromaždených veriacich a zároveň desiatkam miliónov televíznych divákov.
Ján Pavol II. sa bol osobne poďakovať Panne Márii vo Fatime za záchranu života pri atentáte.
Dňa 13. mája 1997, 80 rokov od prvého zjavenia, prišlo do Fatimy asi 400 000 pútnikov, tisíc kňazov a 30 biskupov.
Keď Fatimu navštívil indický prezident, hinduista, Dr. Shanker Dayal Sharma, do pamätnej knihy napísal: „Je pre mňa veľkou cťou, že som mohol navštíviť svätyňu našej Panej Fatimskej.“
Do roku 1942 časopis „Hlas Fatimy“ zaregistroval vo Fatime viac ako 800 uzdravení zo slepoty, z rakoviny, tuberkulózy atď.
Ako prebiehal slnečný zázrak:
Bol studený, pochmúrny a daždivý deň – 13. október 1917. Keďže zázrak bol dopredu oznámený (19. augusta a 13. septembra), do Fatimy sa v tento deň ľudia schádzali pešo, na koňoch, na vozoch, na bicykloch. Z celého Portugalska prišlo asi 60 000 ľudí, premoknutých do nitky. Významnejšie časopisy poslali svojich dopisovateľov.
Keď sa deťom zjavila Panna Mária, vytvoril sa okolo nich obláčik, ktorý sa neskôr vzniesol asi 5-6 metrov vyššie.
Panna Mária deťom povedala:
„Som Kráľovná svätého ruženca. Chcem, aby sa na tomto mieste postavila kaplnka na moju počesť. Ďalej treba denne pokračovať v modlitbe ruženca. Ak bude splnená táto prosba, vojna sa skončí a vojaci sa čoskoro vrátia domov. Ľudia nech sa polepšia a vyprosujú odpustenie pre hriešnikov. Nech ľudia viac neurážajú Pána, ktorý je už dosť urážaný.“
Matka Božia rozopäla ruky, žiarivé ako slnečné lúče, a prstom ukázala na slnko. V tom okamihu prestalo pršať, mraky sa roztrhli a zreteľne sa ukázal slnečný kotúč. Slnko však bolo sfarbené ako Mesiac. Zrazu sa slnečný kotúč začal ako ohnivý vír otáčať neobyčajnou rýchlosťou okolo svojej osi, vystreľujúc zo seba žlté, červené, modré a fialové lúče. Slnko sa na okamih zastavilo, potom sa tanec žeravej gule začal znovu. Ešte raz sa zastavilo, aby vzápätí po tretí raz poskytlo úchvatný pohľad s ešte pestrejšími farbami a nevídaným leskom.
Zrazu mali všetci pocit, že slnko padá z nebeskej oblohy a nezadržateľne sa rúti k zemi na prítomných ľudí. Nastal mnohotisícový výkrik hrôzy. Keď sa vrátilo na svoje pôvodné miesto, navzájom sa prekrikovali:
„Zázrak! Ja verím v Boha! Ave Mária! Môj Bože, milosrdenstvo!“
Ľudia sa vrhali do blata, modlili sa na kolenách a ľutovali svoje hriechy.
Toto divadlo trvalo asi 10 minút. Videlo ho 50 až 70 tisíc ľudí, veriaci aj neveriaci, jednoduchí roľníci, vedci a novinári. Na ich postavách sledovali veľkolepú hru farieb. Mnohí svedkovia tvrdili, že po skončení zázraku boli ich šaty úplne suché.
Keď sa Panna Mária vzďaľovala, deti videli ešte pri slnku svätého Jozefa, s asi dvojročným Ježiškom na rukách. Svätá rodina žehnala svet znamením kríža.
Biskup z Leirie v pastierskom liste z 13. 10. 1930 píše:
„Slnečný úkaz z 13. októbra 1917… bol pre všetkých najúžasnejším zážitkom. …desaťtisíce ľudí. Stali sa očitými svedkami tohto posledného zjavenia… Tento úkaz nebol prirodzený. Nezaznamenala ho žiadna hvezdáreň… Pozorovali ho ľudia všetkých zamestnaní, vrstiev, veriaci i neveriaci, reportéri najvýznamnejších novín. Videli ho ľudia zo vzdialenosti mnohých kilometrov. Každé tvrdenie, že šlo o davovú sugesciu, je celkom nesprávne.“
Jeden z očitých svedkov – prof. Dr. Almeida Garett z Coimbry povedal: „Táto udalosť bola pozorovaná do vzdialenosti 30-40 km.“
O slnečnom zázraku boli spísané písomné zápisnice pod prísahou. Očití svedkovia tejto udalosti ešte žijú medzi nami.
Kniha – Spomienky sestry Luci (pdf)
