Posolstvo Kráľovnej pokoja, Medžugorie, 2. októbra 2014sa podaril
Zázrak na príhovor o. Jerzyho Popieluszka
Francois Audelan, 56 ročný Francúz, umieral na zriedkavú formu leukémie. Keď už bol v kóme, manželka mu objednala truhlu a vybavila formálnosti ohľadom pohrebu. Ale pričinením blahoslaveného Jerzyho Popieluszka sa udial zázrak.
Z dôvodu nadprirodzeného uzdravenia umierajúceho muža 20. septembra 2014 sa v Créteil pri Paríži započal proces skúmania zázraku prispením bl. Jerzyho Popieluszka. Takto sa jeho kanonizácia stala ešte viac reálnejšou. To znamená, že ak v tejto francúzskej diecéze tento zázrak bude uznaný a následne vatikánska Kongregácia pre kult svätcov po dôkladnom skúmaní potvrdí zázrak, bude poľsky mučeník vyhlásený za svätého – hovorí poľský kňaz prof. Józef Naumowicz z UKSW vo Varšave, notár procesu kanonizácie a člen Tribunálu, ktorý ktorý vo Francúzsku bude teraz vypočúvať svedkov.
Všetko sa začalo v roku 2001, kedy Francois Audelan ochorel. Lekári mu diagnostikovali vzácnu formu leukémie kostí v netypickej forme a od začiatku mu nedávali veľké šance na prežitie. Pre neho to bol šok; bol ešte pomerne mladý, dobre zamestnaný, s milujúcou manželkou a troma nezaopatrenými dcérkami. Tak veľmi chcel žiť! Liečil sa u najlepších hematológov, profesorov svetového formátu. Dlhé pobyty v nemocnici, užívajúc chemoterapiu, podpornej liečby predlžujúcej život nepriniesli žiadané ovocie uzdravenia. Po desiatich rokov jeho organizmus celkovo zlyhal. Francois upadol do kómy. Previezli ho vtedy na oddelenie paliatívnej starostlivosti, kde ležia pacienti v terminálnom – konečnom – štádiu. Všetky dostupné liečebné prostriedky pomoci boli vyčerpané.
Pri neprítomnom manželovi zotrvávala jeho žena. Rozhodla sa privolať manželovi kňaza, aby mu udelil sviatosť pomazania chorých. Obaja boli praktuzujúcimi kresťanmi, ktorí prešli formáciou spoločenstva Chemin Neuf. Lekári jej oznámili, že nastal čas agónie a že jej manžel umiera. Navrhli jej, že by už mohla pripraviť pohrebné formality. “Vybrala som ešte aj truhlu. Dubovú, lebo Francois miluje duby” dodáva. “V dome som začala robiť poriadok v jeho veciach. Potrhala som na kúsky listy, ktoré som mu kedysi písala. Už nebude mať príležitosť ich čítať – myslela som si. Ale takisto som cítila vnútorný pokoj. Neplakala som, nepanikárila.
Do toho momentu bola situácia podobná mnohým iným osudom chorých a trpiacich ľudí po celom svete. Ale v živote Francoisa jednako nastal zvrat. Všetko, čo sa podarilo neskôr nie je však otázkou náhody. Je to skôr o tom, že Niekto výrazne prepísal životný scenár tohto muža.
Ďalší hrdinovia tohto príbehu tiež bývajú vo Francúzsku. Rozália, poľská rehoľná sestra z Kongregácie sestier sv. Michala Archanjela pracuje v nemocnici v Créteil a sprevádza chorých na ich ťažkej ceste. To ona prinášala Eucharistiu manželke Francoisa, ktorá sedávala pri nemocničnom lôžku svojho muža na paliatívnom oddelení. Bernard Brien, 65 ročný francúzsky kňaz, bol toho času len zopár mesiacov po vysvätení. Predtým – 40 rokov nechodil do kostola, dvakrát ženatý a rozvedený. V roku 2003 prežil navrátenie a potom vstúpil do kňazského semianára. Vysvätený bol v apríli 2012 a v júli cestoval do Poľska kde navštívil hrob bl. Jerzyho Popieluszka vo Varšave. Bol úplne fascinovaný týmto mučeníkom. Pri jeho hrobe spoznal, že sa narodil presne v ten istý deň, mesiac i rok ako on sám – 14. septembra 1947. Tak silno ho oslovila postava blahoslaveného, že od tej chvíle sa už nerozlúčil s jeho obrázkami a relikviami; stále ich nosil so sebou. “Obyčajne mám so sebou veľa týchto obrázkov, aby som ich porozdával ľudom” hovorí.
Obaja, sestra Rozália i kňaz Bernard, si veľmi dobre pamätajú na ten piatok 14. septembra 2012 ako by to bolo dnes.
Podľa lekárskych prognóz mali to byt posledné hodiny života Francoisa. “Pripomenula som jeho manželke aby privolala kňaza ku svojmu mužovi” spomína sestra. “Oznámila mi, že jej manžel už prijal sviatosti keď bol ešte prítomný a že už je pripravený na smrť ; naviac nechce žeby kňaz prišiel špeciálne len kvôli nemu. Okrem toho som pocítila vnútornú potrebu, aby kňaz predsa len prišiel” pokračuje sestra. Tak sa ale okolnosti stali, že na tom oddelení obďaleč umierala iná pacientka. Rodina privolala k nej kňaza aby ju pomazal. Ešte raz som teda šla k manželke umierajúceho a povedala jej, že kňaz je tu neďaleko. Ona súhlasila aby prišiel a pomodlil sa.
Bolo akurát krátko pred 15-tou hodinou keď pri lôžku umierajúceho zastal kňaz Bernard. V prítomnosť jeho manželky i rehoľnej sestričky začal sa modliť nad chorým. Siahol po obrázku bl. Jerzyho, ktorého vyobrazením mal všade. Vtedy si pripomenul že to je tiež deň výročia narodenia blahoslaveného. Položil jeho obrázok i s relikviami na posteľ umierajúceho a začal hovoriť: “Drahý Jerzy, dnes, 14. Septembra máš narodeniny. Ak môžeš niečo urobiť, urob to dnes. Do toho, pomôž!” Potom sa ešte pomodlil vlastnými slovami a pozval manželku pacienta i rehoľnú sestru pomodliť sa modlitbu o kanonizáciu bl. Jerzyho. “To všetko sa dialo spontánne, predtým som to neplánoval, až pri tomto chorom som si uvedomil, že je výročie tohto blahoslaveného keď som hľadal nejakú vhodnú modlitbu” spomína kňaz Bernard.
Keď kňaz i rehoľná sestra vyšli a manželia zostali sami, stalo na niečo nepredvídané. “Francois otvoril oči a opýtal sa: Kde som to?” hovorí jeho žena. “Potom vstal ako keby nič a vlastnou silou chcel ísť na toaletu, no len aparatúra pod ktorej bol kontrolou mu to nedovolila. Myslela som si, že je to chvíľkové polepšenie pred skorým koncom”.
V tom čase ani kňaz Bernard a ani sestra Rozália nevedeli, čo sa odohralo po ich odchode. Nasledujúceho dňa, v sobotu ráno rehoľníčka pocítila akýsi vnútorný rozkaz, aby priniesla Eucharistiu Francoisovi do izby. “Neviem prečo. Vedela som, že Francois nie je pri vedomí a že jeho žena nebude na izbe, lebo v to ráno mala vybaviť všetko pohrebné prípravy, ja sama som v ten deň veľa na robote” vysvetľuje. “No jednako ma niečo tlačilo, aby som šla.” Dorazila do nemocnice. Najprv vošla do nemocničnej kaplnky zobrať Najsvätejšiu sviatosť, no len tak inštinktívne, lebo a i nevedela komu ju podá. Šla rovno do izby Francoisa.
“Otvorila som dvere a pozerám… prázdna posteľ!” spomína. Pomyslela si, že naisto muž v noci zomrel. No dvere do toalety boli pootvorené a začula tiecť vodu prúdom. “Zakričala som: Si to ty, Francois?” “Áno, sestra! Prosím príďte o 20 minút, pokial sa oholím a umyjem, potom prijmem Eucharistiu”.
Rehoľníčka neverila vlastným ušiam. Udivená a šokovaná vbehla do doktorského oddelenia a pýtala sa tam, či Francois ešte žije, či to on jej odpovedal. Lebo z medicínskeho pohľadu nemal šancu vyzdravieť.
Keď sa sestra Rozália vrátila, Francois Audelan bol už prichystaný a oholený ako predtým povedal. Hneď sa spolu pomodlili. Prijal sv. prijímanie. “Takto sa to celé začalo!” hovorí sestra Rozália s úsmevom na tvári. “Vidíme že nie mi, ale Pán Boh robí svoje na príhovor svojich svätých” dodáva.
Ako ukázali lekárske bádania, v organizme Francoisa už niet ani stopy po náznaku leukémie. “Úplný zvrat choroby” tvrdia lekári; teda kompletné ustúpenie dlhotrvajúcej leukémie kostnej drene. To sa udialo náhle po modlitbe kňaza Bernarda o príhovor blahoslaveného kňaza Jerzyho Popieluszka v piatok 14. septembra 2012 na výročie narodenín tohto mučeníka.
Toto zázračné uzdravenie bolo vybrané a v tomto čase skúmané v procese svätorečenia tohto poľského kňaza. Deje sa to vždy tak, lebo aby sa niekto stal svätým, musí sa zázrak udiať na jeho príhovor až po beatifikácii.
Milena Kindziuk
Zdroj: niedzela nr 38, 21 września 2014
